Akvaplaning

ČO TREBA VEDIEŤ O AKVAPLANINGU

Jednou z najdôležitejších vlastností pneumatiky je schopnosť odvádzať vodu z plášťa pri jazde na mokrej vozovke.

AKO VZNIKÁ AKVAPLANING?

Akvaplaning vzniká keď sa voda dostane medzi pneumatiku a vozovku. Voda sa nazbiera sa v drážkach pneumatiky a vznikne vodný klin. Keď je tlak príliš vysoký a drážky nestíhajú vodu odvádzať, pneumatiky strácajú kontakt s vozovkou. Vozidlo sa nedá ovládať.

AKÉ SÚ PRÍČINY?

Jedna z hlavných príčin akvaplaningu je opotrebenie pneumatík. Čím viac sú pneumatiky opotrebené, čiže čím je dezén plytší, tým je náročnejšie odvádzať nadbytok vody. Kontaktná plocha medzi pneumatikou a vozovkou (priľnavosť) sa zmenšuje a riziko akvaplaningu sa zvyšuje, najmä v zákrutách, pri brzdení alebo zrýchľovaní.

Fázy pred akvaplaningom

Fáza 1
Mierny dážď, konštantná rýchlosť: riziko akvaplaningu je nízke. Voda je efektívne odvádzaná a kontakt medzi behúňom a vozovkou je optimálny.

Fáza 2
Horšie odvádzanie vody, zvýšená rýchlosť, množstvo vody na vozovke sa zvyšuje. Schopnosť pneumatiky odvádzať vodu je znížená.

Fáza 3
Medzi pneumatikami a vozovkou sa vytvára vodný klin. Drážky v behúni nestačia odvádzať vodu. Pneumatiky nepriliehajú k vozovke a auto sa dostáva do šmyku.

NÁSLEDKY PODHUSTENIA PNEUMATÍK

Aj malé podhustenie zvyšuje riziko akvaplaningu.

	Tlak pneumatiky	Rýchlosť	Vysvetlenie
	2.4 bar (35psi)	0 km/h	Celá plocha behúňa (tmavá časť na obrázku) je v kontakte s vozovkou.
	2.4 bar (35 psi)	100 km/h	Kontaktná plocha je menšia, ale vďaka žliabkom na pneumatike je voda účinne odvádzaná.
	2 bar (30 psi)	100 km/h	Kontaktná plocha pneumatiky s vozovkou je nižšia. Riziko akvaplaningu je vysoké.
	1.7 bar (25 psi)	100 km/h	Voda sa dostala pod pneumatiku. Tu sa takmer stratil kontakt s vozovkou, jedná sa o akvaplaning. Vtedy je vozidlo neovládateľné.